Za čínskou oponou – nie všetko v Číne vidno na prvý pohľad. Nestrácaj čas, podnikni so mnou krátky výlet do srdca Shanghajskej ženy a pochopíš o čom je mesto Shanghai. Toto je súčasť série článkov o čínskych veľkomestách.
“Maznanie hlasom má medzi ženami v Číne viac ako 1000 ročnú históriu. Všetko začalo ešte dávno na severe Číny v cisárskom meste Kaifeng počas dynastie Song. Avšak maznanie hlasom sa navždy udomácnilo práve v oblasti Shanghaja a úplne zmenilo a charakterizovalo život a správanie žien práve na tomto mieste Číny v období, keď sa hlavné mesto Číny presťahovalo zo severu Číny na juh do mesta Hangzhou neďaleko Shanghaja. Ženy z tejto oblasti a paradoxne niekedy aj muži majú dodnes evidentne zmenený tón hlasu práve z tohoto dôvodu. Aj počas bežných každodenných situácii tu ľudia hovoria akosi mäkšie a jemnejšie o čom sa najlepšie presvedčia návštevníci mesta Suzhou, ktoré je tiež neďaleko Shanghaja.”
O Shanghajských ženách sa hovorí, že majstrovsky ovládajú svoje umenie byť ženou. Ich umenie je veľmi jednoduché, používajú len dva nástroje: maznanie hlasom a obtáčanie okolo prsta. Hoci je ich výbava skromná je veľmi účinná.
Ale čo to vlastne je?
Maznanie hlasom používajú Shanghajské ženy zásadne pred tým než svojho muža získajú. Žiadna z nich ani nepomyslí na to, že by použila nástroj číslo dva, obtáčanie okolo prsta, pokiaľ muž ešte nie je ich. Muž je pre nich emocionálna korisť, ktorú potrebujú uloviť a vedia ako na vec. Majú za sebou tisícku rokov skúseností. Nikto nevie maznať hlasom tak sladko ako to robia ženy zo Shanghaja. Ich hlas je jemný a sladký ako med, slová sú krátke a nežné. Obsah slov je jednoduchý skoro detinský. Každou hláskou dávajú mužovi najavo aké sú bezbranné. Ako by ich vnútro z hĺbky kričalo ja som krásna chryzantéma, pozri ako krásne voním, nechceš si ma strčiť do svojej vázičky?
Aké slová na to používajú? A ako to vlastne mužom jednoducho a pritom jasne a zrozumiteľne povedia, tak aby tomu aj oni porozumeli?
On a ona sedia v reštaurácii a ona jemnunkým hláskom, ale tón hlasu musí byť naozaj veľmi jemný až detinský, lebo práve ten špecifický tón hlasu je najdôležitejší, začne hovoriť napríklad toto:
“Zlatý môj, mohol by si ma dnes večer kŕmiť? Rovno sem do mojej malej pusinky. Ty s tvojimi dvoma paličkami?”
On ani na sekundu nezaváha a začne jej okamžite paličkami klásť do jej malinkej narúžovanej pusinky kúsky gongbao a pýta sa:
“Aké to je?”
“Úžasné, ty to tak dobre vieš robiť. Keď ma kŕmiš ty, dokázala by som zjesť čokoľvek. Tú fantastickú chuť dodávajú tomuto jedlu tie paličky v tvojich rukách.”
Shanghajské ženy do svojho muža takto dávkujú maznanie hlasom až sa muž stane skutočne ich vlastníctvom. V srdci muža nastane zmena, lebo práve to je to miesto, ku ktorému ich nežný jemný hlások neustále prehovára a kam volá. Niekde v hĺbke mužovho srdca sa akoby otvorí nový vnútorný sluchový orgán, ktorý tam pred tým nikdy nebol a muž začne túto ženu počúvať úplne iným spôsobom ako predtým. Zrazu ju začne vnímať a počúvať akoby z hĺbky svojej bytosti.
Keď to Shanghajská žena zistí, zrazu vie, že sa nachádza v polke cesty, chytila svoj úlovok a môže prejsť k používaniu nástroja číslo dva: obtáčanie okolo prsta. Obtáčanie okolo prsta je nástroj, ktorý používajú ženy zo Shanghaja veľmi obratne. Základným predpokladom je, že tento nástroj treba používať neľútostne, žiadna romantika, to všetko čo bolo pred tým musí v sekunde skončiť a treba sekať do živého, ale zase nie dlho, aby si to muž nestihol všimnúť. Rýchlosť, rozvaha a neľútostnosť.
Obtáčanie okolo prsta znamená, že žena začne muža používať na všetko na čo ho potrebuje. Je predsa jej korisť a svoju korisť si chytila a skrotila so svojim cieľom na to aby korisť robila to čo ona chce a to čo ona práve potrebuje. Najväčšie majsterky v obtáčaní si muža okolo prsta vedia svojich mužov presvedčiť, že biela je čierna a čierna je biela, že nebo je dole a zem je hore, tak, že aj muži tomu veria ako by to ani nikdy inak nebolo… Chce to len čas, vytvalosť, a štipku ženského umenia.
Samozrejme, že všetko treba robiť s mierou a podľa starodávnej múdrosti:
„Žena, čo nevie ako sa muž obtáča, ťažko srdce muža očarí.
Ale žena, ktorá si muža obtáča za hranicu slušnosti, tú sa muž neodváži milovať.“
Shanghajské ženy to dobre vedia preto svoje dva nástroje lásky veĺmi obratne používajú a od malička sa nepozorovane v ich používaní trénujú. Sú to majsterky svojho remesla.
(Autor je sinológ, článok je fikciou autora, avšak autor nepopiera, že pri návšteve mesta Shanghai a skúmaní čínskej kultúry nájdete v článku veľké množstvo paralel s realitou. Tento článok je súčasťou série článkov o čínskych veľkomestách: ZA ČÍNSKOU OPONOU- nie všetko v Číne vidno na prvý pohľad. )